Nie sme sestry, ale vždy sme stáli vedľa seba. V dobrom, aj v zlom. Vždy nás volali „dve Biedermeierky“ a popravde, najprv sme nevedeli, čo to presne znamená. Jednoducho sme si to osvojili a odvtedy si tak hovoríme.
Pamätáme si naozaj veľa, prežili sme veľa krásnych, ale aj smutných rokov v rodine starého pána Laudana, ktorý nám poskytol domov na dlhé dlhé roky.
Vyrobil nás neznámy majster v roku 1863, na zakázku pre pána Laudana a jeho rodinu, ktorá bývala vo veľkom mešťanskom rožnom dome v obci Josefsdorf, v blízkosti mesta valčíkov- Viedne. Aj v tej dobe sme boli považované za prejav dobrej finančnej situácie rodiny, ktorá si mohla zadovážiť „Biedermeierky na mieru“.
Mali sme pekný domov, videli sme vyrastať a stárnuť nášho pána Laudana a jeho detí, ktoré sa ako malé schovávali v našich útrobách a potajme pojedali ešte horúce mamine koláče.
Ako čas ubiehal, aj naše okolie sa menilo. Starého pána vystriedal ďalší a ďalší a každému sme videli pribúdať vo vlasoch šediny ….
Skrine Biedermeier
„Mali sme šťastie, kúpila nás „žena s vrkočom “. Zobrala nás k sebe, kde nám dala tie najlepšie „kúpele“ a pomohla nájsť nový domov.“
Skrine Biedermeier
„Časy sa menia, je čas na zmenu“, počuli sme čoraz častejšie vysloviť z úst súčasnej majiteľky nášho dlhoročného domova a tak bol náš osud spečatený. Budeme na predaj, alebo skončíme v zatuchnutej vlhkej stodole, kde odkladajú nepotrebné veci odsúdené na zánik? Aký bude náš ďalší osud?
Mali sme šťastie, kúpila nás „žena s vrkočom “. Zobrala nás k sebe, kde nám dala tie najlepšie „kúpele“ a pomohla nájsť nový domov.
Nie sme dokonalé a ani žiadne mladice, ale je v nás kus poctivej a majstrovskej práce tej dávnej doby. Preto budeme radi, ak k nám budete VY- MILÍ NAŠI NOVÍ MAJITELIA pristupovať s úctou a citom tak, ako si aj my vážime, že ste nám dali nový domov.
Nie sme náročné, stačí nás občas pohladiť a venovať nám Váš pohľad. Budeme Vás vnímať, usmievať sa na Vás a zdieľať s Vami Váš život. Prajeme Vám , nech je čo najkrajší, najšťastnejší a najdlhší.
Veď život je krásny hlavne vtedy, keď si vieme vážiť minulosť a prítomnosť.
